Basnicky.sk

Bol to jeden z dlhych nudnych vecerov, ked mlada holka menom Ria premyslala nad mnohymi vecami, ktore ju trapili. Raz ju niekto pozval na jednu chatovaciu stranku, kde ak ma clovek webkameru, sa moze s danym clovekom aj vidiet. Co bolo pre nu velmi pritazlive a zaujimave. Zaregistrovala sa a tisko sa rozhliadala po chate, ako to tam vyzera, ako to funguje. Prechatovala par vecerov s celkom prijemnymi ludmi, ked v isty vecer sa nudila a nebolo s kym pisat, tak si skusila zapnut webku jedneho chalana. Bol to chalan velmi pritazlivy a sympaticky. Z jeho webkamery sa ozyvala super hudba. Tak sa Ria rozhodla, ze mu napise klasicke : „ahoj, ako sa mas? Si sympatak, popiseme?“... Ona ale necakala ziadnu odpoved. Z jedneho prosteho dovodu, lebo si myslela, ze ked je taky pekny, tak ona pre neho nie dost dobra. Ale opak bol pravdou. On odpisal „ahoj, rad si s tebou popisem“. A uz sa to rozbehlo. Ich konverzacia sa rozhehla velmi rychlo a dost dobre si rozumeli. Ako neskor zistila, volal sa Mark, bol od nej o nieco starsi ale aj z dost dalekeho mesta. Ale to na pisanie nevadi. Ked sa mali spolu vecer rozlucit, tak ich rozlucky nebolo konca kraja. Stale to oddialovali. No raz aj spat museli ist, tak si teda zazelali dobru noc a sladke snicky. Vecer, ked kazdy z nich lezal vo svojej posteli rozmyslali o tom druhom, uvedomili si, ze ten druhy je pre nich niecim zaujimavym. Preto sa obaja tesili na druhy den, ked sa opat stretnu na nete. Kazdy den sa stretavali na tej chatovacej stranke, az sa nakoniec rozhodli si vymenit navzajom telefonne cisla. Zacali pomedzi vecerne chatovanie chodit aj smsky, telefonaty... Bolo to velmi zaujimave sledovat ich vzajomny vynin ich kamaradskeho vztahu. Raz vecer ked spolu chatovali si obaja uvedomili, ze k sebe citia nieco viac ako je kamaradstvo. Dohodli sa, ze sa stretnu. On slubil, ze za nou dojde na vikend tak asi za mesiac. Skor nemohol, lebo mal vela povinnosti v praci. Ich chatovanie bolo plne radosti, stastia, ale aj trapenia. Trapenia preto, ze sa nemohli stretnut. A tak uz Mark nevydrzal to odlucenie, to, ze ju nemohol vidiet v realnom zivote, ze ju nemoze objatt, bozkavat ako si to uz davno vysnival, vyfantaziroval v hlave pocas volnych chvil.Tak sa jej bojazlivo spytal, ze ci by za nou mohol dojst aspon na jeden den. Aspon ju vidiet. Tak sa teda dohodli, ze v nedelu dojde k nej. Ria sa velmi potesila, lebo Mark sa jej zdal ako super chalan, velmi mily, ohladuplny, mal ju velmi rad a to jej velmi imponovalo. Tak ako si slubili, Ria ho prisla cakat na stanicu. Mark ju pozoroval s vacsim odstupom. Pacila sa mu na prvy pohlad. Zaujala ho jej blondava zaplava vlasov, ktora sa jej rozpriestierala cez plecia az po ramena a podali jej na kozenu bundu, ktora ju chranila pred oktobrovym vetrom. Pocitila nieci pohlad na sebe a zacala sa zvedavo pozerat na okolitych ludi. Az sa im oci nakoniec stretli, usmiali sa a vykrocili smerom k sebe. S nesmelymi pohladmi prisli k sebe a dali si prvy nesmely bozk. Mark ju nesmelo objal a ona sa na neho bojazlivo pozrela. On sa jej spytal, „no zlatino, kam ideme?“ Hamblivo mu odpovedala, ze ho prevedie jej rodnym mestom. Na znak suhlasu prikivol. Objal ju nezne okolo pliec a spolocne vykrocili do centra mesta. Pomalymi krokmi sa dostavali do centra mesta. Rozpravali sa, spoznavali a navzajom sa otukavali. Bolo to pre nich oboch zvlastne. Donedavna sa len na internete stretavali a teraz su si v naruci. Kedy tedy ju Mark k sebe otocil, pozrel jej do oci a nadherne ju pobozkal. Ria sa citila ako v siedmom nebi. Nikdy nepocitila taky zvlastny pocit steklenia v brusku, pritom ako ju Mark bozkaval. Pocitila pocity, ake nikdy predtym nezazila. Zvlastny pocit bezpecia, ked ju objimal, obcas sa jej zatocila hlava pri jeho bozkoch a pri nom sa citila vynimocna, vedela ze pre neho znamena vela... Uz na prvom stretnuti mala pocit, ze z tohto stretnutia sa vyvinie nieco krasne. A mala pravdu. Niekolko hodin im bolo dozicene stravit spolu. Spolocne sa prechadzali, rozpravali, sedeli v parku pri fontane a rozpravali si veci, ktore sa cez intrernet nedaju povedat. Vecer, ked sa blizil cas jeho odchodu, im obom potemneli oci a zalial ich smutok. Bolo im obom velmi luto, ze nemozu byt spolu dlhsie. Ale cas sa nedal zastavit. Tak prisiel cas rozlucenia. Mali krasny pocit z ich stretnutia, z toho, ze konecne mohli byt spolu a zazit doteraz jeden z najkrajsich dni. V tej chvili este nevedeli, ze ci tych dni bude viac. Ale Mark jej slubil, ze rozhodne dojde na vikend. Teda ak Ria bude chciet, nezabudol podotknut. Rii sa len roztklo srdiecko radostou a kebyze mohla, tak uz vtedy pocuva cas, aby bol ten osudny vikend.
Tymto dnom sa im zacal krasny, ale aj tazky vztah. Ria si ale uvedomovala, ze sa nesmie bezhlavo zalubit. Ze si musi drzat patricny odstup. Nechcela uz byt ta, ktora miluje viac. Z predchadzajuce vztahu vedela, ze to utrpenie. Preto v ich vztahu bol Mark ten zalubenejsi. Snazila sa o vytvorenie muru. Do istej miery sa jej to aj podarilo. Pacil sa jej ten pocit, ze ju niekto velmi miluje. Ale casom, ako ho spoznavala, spoznavala jeho osobnost, jeho kvality, jeho lasku k nej, isteho dna zistila, ze ziaden mur uz nie je. Snazila sa ho ale vratit spat, ale Markova laska bola silnejsia a ten mur nic netusiacky Mark rozbijal. V tomto vztahu sa citila skvelo, citila sa ziadana, milovana a potrebna. To bolo pre nu nieco nove, krasne a uzasne. Vedela, ze Mark si v zivote dost vytrpel a velmi ho obdivovala za to, ako sa so vsetkym vyrovnal. To, co bolo pre Riu uplne nove vo vztahu bola ucta. Ucta, ktoru citila k Markovi. Stretavali sa po vikendoch. Stale, ked mal Mark volno v praci, utekal si kupit miestenku k svojej milej. Ona ho vzdy ocakavala s otvorenou narucou a usmevom na perach. Nazajom si dokazovali lasku. Ich chvile stravene spolocne, boli vzdy vynimocne. Boli plne smiechu, lasky, objati a bozkov. Ked sa vsak Mark musel vratit domov, do noci boli hore, rozpravali sa, so slzami v ociach na seba pozerali a tulili sa. Jeho odchody boli vzdy plne slz, pocitu chvilkovej straty, ale aj slubov, ze sa coskoro uvidia. Ria po ceste domov vzdy plakala, nikdy sa nemohla pozerat na autobus, ako odchadza... vzdy usla z nastupista skor. Mark to ale tiez nemal lahke. Cakali ho 6 hodin cesty v autobude domov. On nemohol dat najavo svoje emocie, aj ked ako zle sa citil. Tazke boli aj dni, ked sa videli len na webkamerach a volali spolu cez skype. Citili k sebe velku lasku, ale obcas boli tieto dni velmi tazke. Bolo tazke, ked na jedneho z nich sadla nostalgia, smutok, bezmocnost. Kolke slzy poprelievali, kolko usilia ich stalo, aby ten vztah udrzali. Vzdy sa snazili si pripominat len tie krasne chvile. Chvile ked im bolo rozpravkovo. Takym sposobom sa vytahovali navzajom z depiek, ktore ich obcas prepadavali.
Prisli Vianoce a Ria ako skolopovinna baba mala mat prazdniny 2 tyzdne. Tak Mark ju pozval k
sebe - do jeho mesta. Ria bola nadsena a velmi sa tesila. Ked si len predstavila 2 tyzdne stale spolu... spolu s Markom. Krasny pocit ju zohrieval pri srdiecku. Tieto 14 dni boli rozpravkove. Boli to krasne chvile. Boli plne predchadzok, Mark ju zoznamil so svojou rodinou, boli si uzivat v termalnom bazeniku, prezili nocne prechadzky mestom ..
Bolo tych krasnych chvil velmi vela.najkrajsie boli tie chvile, ked sa mohli tulit k sebe, rozpravat sa, dokazovaat si, co jeden pre druheho znamena.
Ria si vtedy uvedomila, ze Marka velmi miluje a ze tuzi s nim ostat navzdy. Najkrajsie na tom vsetkom bolo to, ze rovnake pocity mal aj Mark. Tuzili byt spolu, chceli si byt navzajom oporou, pomahat si a povzbudzovat sa. Nastasie obaja sa miluju natolko, ze nic, co pre toho druheho robia, nie je silene, vsetko je z ich obrovskeho srdiecka... z lasky pre toho druheho...

Mark, velmi ta milujem a dufam, ze toto ti je len dokazom. Si pre mna vsetkym, bez teba si neviem zivot predstavit. Si ta cast mojho srdiecka, ktora mi vzdy chybala. Ty si moje srdiecko doplnil a dufam, ze z neho nikdy neodijdes.